Veľkosť planét sa pohybuje niekde medzi Zemou a Neptúnom, uvádza Adrien
Leleu, výskumník zo Ženevskej univerzity. Všetky planéty majú podobné
zloženie ako Neptún – sú to skalnaté telesá pokryté hustým plynným
obalom.
Je to po prvý raz, čo vedci objavili sústavu takto zosynchronizovaných
planét. Družica NASA TESS zachytila dve exoplanéty obiehajúce okolo
hviezdy ešte v roku 2020. Európska družica Cheops neskôr spozorovala
ďalšie štyri planéty. Ako sa neskôr zistilo, tieto planéty okolo hviezdy
"tancujú" – vďaka vzájomnému gravitačnému pôsobeniu sa udržiavajú v zosúladenom pohybe.
Kým jedna planéta vykoná okolo hviezdy tri obehy, druhá planéta vykoná
dve rotácie. Keď druhá planéta obletí hviezdu trikrát, tretia planéta
vykoná dva obehy. Posledná planéta dokončí jeden obeh za čas, ktorý prvá
planéta potrebuje na šesť obehov. To je podľa Leleua dôkazom, že všetky
tieto planéty sú spojené "rezonančným reťazením".
Systém HD 110067 vznikol približne pred štyrmi miliardami rokov a
odvtedy sa prakticky nezmenil. Slnečná sústava je podľa vedcov približne
rovnako stará, jej planéty však neobiehajú okolo Slnka synchronizovane.
Spôsobiť to mohli výnimočné udalosti, ktoré sa udiali po zrode slnečnej
sústavy, ako napríklad vznik veľkých planét Jupiter a Saturn. Tie mohli
destabilizovať dráhy menších planét, povedal Rafael Luque, hlavný autor
štúdie z Chicagskej univerzity. Nepravidelnosť obežných dráh planét
slnečnej sústavy podľa neho mohli spôsobiť aj obrovské asteroidy.